Územné zmeny medzi Slovenskom a Poľskom v oblasti Oravy
"Po vzniku Československej republiky pripadlo r. 1920 Poľsku 14 obcí z niekdajšej Oravskej stolice (Bukovina-Podsklie, Harkabúz, Hladovka, Suchá Hora, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Vyšná Lipnica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica) a 13 obcí z niekdajšej Spišskej stolice (Nová Belá, Durštín, Fridman, Čierna Hora, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Repisko, Tribš). Potom v r. 1922 - 1924 sa ešte urobila podrobná úprava hraníc s Rakúskom, Maďarskom a Poľskom, pri ktorej sa okrem menších úprav v jednotlivých katastroch rozhodnutím komisie na určenie československo-poľských hraníc z 11. februára 1924 pričlenili k územiu Československa obce Suchá Hora a Hladovka a k územiu Poľska obec Slovenská Lipnica (do r. 1918 časť obce Dolná Lipnica). K Maďarsku sa rozhodnutím komisie na určenie československo–maďarských hraníc zo 4. októbra 1922 pričlenila obec Sušava a rozhodnutím rady Spoločnosti národov z 29. apríla 1923 na návrh tej istej komisie obce Šomošová a Šomošovce." (HOUDEK, F.: Vznik hraníc Slovenska. Bratislava 1931; BIELOVODSKÝ, A.: Severné hranice Slovenska. Bratislava 1946)
"Protokolom československo-poľskej rozhraničovacej komisie z 30. novembra 1938 pripadli obce Hladovka, Suchá Hora, Javorina a Lesnica, ako aj časti obcí Čierne, Skalité a Svrčinovec Poľsku. Potom však ústavným zákonom Slovenskej republiky z 22. decembra 1939 č. 325 Sl. z. boli tieto časti slovenského územia opäť začlenené do územia Slovenska a spolu s nimi 12 obcí z bývalej Oravskej stolice a 13 obcí z bývalej Spišskej stolice, ktoré patrili Poľsku od r. 1918." (Seznam obcí a okresů republiky Česko-slovenské, které byly připojeny k Německu, Maďarsku a Polsku (stav ke dni 28. listopadu 1938). Praha, Státní úřad statistický 1938; Územie a obyvateľstvo Slovenskej republiky a Prehľad obcí a okresov odstúpených Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Bratislava, Štátny štatistický úrad 1939)